Pavol Szinyei, ovládal prípravu tokajského vína, bol málovravný, veľmi tažko získaval modely k maľbe, pretože medzi dedinčanmi žila povera o tom, že koho namaľuje, ten za krátko zomrie. Kritici mu vyčítali krikľavosť farieb, kompozičné nedostatky a všednú tému. Avšak po viac ako 20 ročnom neúspechu sa mu nakoniec dostalo uznania.
Svoje najznámejšie dielo Májový výlet zadarmo ponúkol Národnému múzeu v Budapešti, ktoré ho odmietlo. Balzamom na jeho psychické traumy z nepochopenia jeho diela bola spoločnosť jeho manželky Žofie Probstnerovej. Tu zobrazil, ako dámu vo fialovom šate v roku 1874, rok po svadbe. Tento obraz popri Majálese sa pokladá za jedno z najdokonalejších diel Szinyeiho tvorby z týchto čias.
Žofia mu porodila päť detí, avšak manželove tragické životné údely zo straty blízkych a neúspechov v umeleckom dianí ho doviedlo k rezignácii. Žofia ho nakoniec opustila pre lásku s Imrichom Ghilányim, ktorý si ju odviedol do kaštieľa Fričovce. Po dvojročnej nečinnosti, svetlo do jeho umeleckého života opäť priniesol umelec Teodor Zemplényi, ktorý ho povzbudil k ďalšej tvorbe. Neuplynul ani rok, keď celá krajina spomínala jeho meno.
Okrem krajinomalieb Szinyei namaľoval svoj Autoportrét vidieckeho gazdu v koženom kabáte, ktorého jediná kópia visí v kaštieli Fričovce. Autorom tohto obrazu je akademický maliar Štefan Filep. Originál zdobí jednu zo siení Gallérie degli Uffizi vo Florencii. V rokoch na prelome 19. a 20. stor. sa zúčasňuje výstavy v Paríži, Mníchove a Talianskej Venezii, kde sa Szinyei stretáva s veľkým úspechom. Na svetovej výstave v Paríži r. 1900 za Topenie snehu dostal striebornú medailu. V roku 1901 v Mníchove získal zlatú medailu za jeho najvýznamnejšie dielo Majáles. 
No comments:
Post a Comment